TIBETSKÝ ŠPANIEL [ charakteristika plemena ]

Pôvod:

Zrejme nie je blízkym príbuzným Ihasa apso, ši-cu a tibetského teriéra. Nezarastená ňucháčová partia skôr hovorí o príbuzenstve s tibetskou dogou. Oveľa nápadnejšia je podobnosť s pekinským palácovým psíkom, s ktorým má spoločných predkov, pričom tibetský španiel je zrejme vývinovo staršia, pôvodnejšia forma. Jeho predkovia bývali uctievanými kláštornými psami, plnili však aj funkciu strážcov. Moderný európsky chov sa začína až roku 1934, rozhodujúci podiel na formovaní plemena mali britskí chovatelia.

Popis:

Malý pes so stredne dlhou srstou. Hlava v pomere voči telu malá, hrdo nesená, lebka stredne široká a dlhá, mierne klenutá, so stredne dlhým, tupým ňucháčom. Oči výrazné, tmavohnedé, oválne, žiariace, ďaleko od seba, avšak smerujúce rovno dopredu. Uši stredne veľké, zavesené, pomerne vysoko nasadené, nie celkom priliehajúce. Krk kratší, hrubý, s hrivou. Predné nohy trochu zahnuté, zadné rovné, hrubé, labky zajačie. Telo obdĺžnikového formátu, s dobre klenutými rebrami a rovným pevným chrbtom. Chvost vysoko nasadený, pri pohybe veselo skrútený nad chrbtom, s bohatou srsťou. Srsť hodvábna, stredne dlhá, pomerne hladko priliehajúca, v tvárovej partii a na prednej strane nôh krátka. Farba akákoľvek. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška okolo 25,4 cm, hmotnosť 4,1-6,8 kg.

Charakteristika:

Robustný, pohyblivý, vytrvalý a zdravý pes s výborne vyvinutými zmyslami. Vyniká sebavedomím a býva niekedy tvrdohlavý. Voči cudzím ľuďom od prírody nedôverčivý, ostražitý, svojej rodine bezhranične oddaný. Typický príklad malého vefkého psa.

Využitie:

Výborný spoločník a strážca.

Zvláštne nároky:

Tento nenáročný pes vyžaduje iba občas prečesať srsť a pravidelné dlhšie prechádzky.

Výskyt:

Vzácne plemeno, u nás sa pravidelne odchováva.

Možná zámena:

S pekinským palácovým psíkom, ten však pôsobí viac prešľachteným dojmom, má kratší ňucháč aj nohy, bohatšiu a dlhšiu srsť a pohybuje sa valivo.

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]