HAVANSKÝ PSÍK [ charakteristika plemena ]

Pôvod:

Spoločný s inými bišónikmi, t.j. zo Stredomoria. Niektoré z nich sa počas 15.-16. storočia dostali so španielskymi moreplavcami až na Kubu. Tu sa časom, ako je to pri bišónikoch pravidlom, stali miláčikmi najbohatších vrstiev. Po kubánskej revolúcii a po zvrhnutí "buržoázie" skoro vyhynuli. Našťastie sa ich ujali chovatelia v USA.

Popis:

Malý psík s dlhou srsťou. Hlava plochá a široká, s úzkym plochým ňucháčom. Oči väčšie, mandľového tvaru. Uši zavesené, zahrotené, široko nasadené, dodávajú hlave hranatý tvar. Telo obdĺžnikové, so zaguľateným hrudníkom a vtiahnutými slabinami. Nohy rovné, suché, s podlhovastými labkami. Chvost vysoko nesený, má tvar biskupskej palice, s dlhou srsťou. Srsť priliehajúca, hebká a dlhá, na koncoch mierne vlnistá. Farba tmavá béžová, žltohnedá, sivá alebo biela s veľkými škvrnami vo vyššie uvedených farbách, výnimočne aj biela. Veľkosť: Kohútiková výška okolo 25-30 cm, hmotnosť nesmie presahovať 6 kg.

Charakteristika:

Vlastnosti má zhodné s ostatnými bišónikmi. Je milý, priateľský, hravý a pánovi veľmi oddaný. Rovnako ako ony dáva prednosť teplu pred zimou a vie sa prispôsobiť každej situácii.

Využitie:

Spoločenský pes.

Zvláštne nároky:

Hoci jeho srsť nevyžaduje strihovú úpravu, treba ju denne prečesávať. So zreteľom na tmavšie zafarbenie nevidno tak na ňom špinu. Je vhodný iba na držanie v byte.

Výskyt:

Celosvetovo vzácne plemeno, ktorá sa však u nás v ostatnom čase pravidelne odchováva.

Možná zámena:

Od druhých prevažne bielych bišónikov sa ľahko odlíši podľa tmavších farieb srsti. Pri porovnaní s podobným ši-cu má výrazne dlhší nos a menej hladkú srsť.

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]