APPENZELLSKÝ SALAŠNÍCKY PES [ charakteristika plemena ]

Pôvod:

Najpôvodnejší zo všetkých štyroch švajčiarskych salašníckych psov. Aj on sa často odvodzuje až od psov rímskych légií. Nad chrbtom skrútený chvost svedčí o príbuznosti s ázijskou vetvou pastierskych psov (tibetská doga, puli). Ako samostatné plemeno ho opísali na samom konci 19. storočia, chov sa rozvíja až v tomto storočí.

Popis:

Stredne veľký, harmonicky stavaný trojfarebný pes s takmer kvadratickou telesnou stavbou. Hlava veľkosťou zodpovedá telu, mierne klinovitá, ňucháč stredne veľký, rovnomerne sa zužujúci. Oči malé, mandľovité , uši trojuholníkové, zvysoka a zoširoka nasadené, v pokoji priliehajú k tvári. Telo mocné a kompaktné, chrbát dlhší, pevný a rovnomerné, zadok krátky, hrudník siahajúci po lakte, brucho iba málo vtiahnuté. Chvost vysoko nasadený, nad chrbtom tesne zakrútený. Srsť krátka, drsná a priliehavá, červeno-hrdzavo-biela alebo hnedo-hrdzavo-biela. Veľkosť: Psy v kohútiku 52-56 cm, suky 50-54 cm.

Charakteristika:

Živý, energický a pohyblivý pes, sebavedomý a nebojácny. K známym ľuďom priateľský, k cudzím mierne nedôverčivý. Má miernu dávku ostrosti a rád breše, preto je dobrým strážcom.

Využitie:

Prv honecký a ovčiarsky pes, dnes dobrý spoločník, strážca, ale vo svojej vlasti aj lavínový záchranný a vojenský pes.

Zvláštne nároky:

Vzhľadom na hlasnosť a veľkú potrebu pohybu nie je veľmi vhodný do miest. Inak je celkom nenáročný.

Výskyt:

Vo Švajčiarsku pomerne hojný, mimo svojej vlasti pomerne vzácny. U nás sa dosiaľ nevyskytuje.

Možná zámena:

S veľmi podobným entlenbuchským salašníckym psom, ktorý ale nemá chvost, je dlhší a má kratšie nohy.

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]