"Už názov poviedky sám o sebe vám dáva znať, že to nebude veselý príbeh. Smrť je nevyspytateľná a vie zasiahnuť v tej najnevhodnejšej chvíli. V múdrej knihe sa jasne píše, že nevieš hodiny ani dňa, kedy...

Psa /obrázok č.1/, ktorého smrť ma zastihla, mal život ešte pred sebou. Nie som človek, ktorý by nezaznamenal túto skúsenosť so smrťou po prvý raz, ale smrť psa, ktorého sa to týka je pre mňa naozaj skúškou. Trápil som sa spolu s ním a chcel dokázať, že mýty o "bojových psoch" sú neopodstatnené.

Ziko bol veľmi problémový. Do jeho problémov som ho dostal ja. Spravil som z neho agresívneho psa na žiadosť jeho majiteľa. Potom som svoje kroky oľutoval, ale bolo už neskoro. Rozhodol som sa, že to napravím. Ziko bol bojovník, a zomrel v boji, ktorý bol preňho asi osudným. Nepobil sa doslova, ale spoza mreží. Od chvíle, keď zabil nešťastného tuláka, som sa rozhodol, že už nikdy nebude strážiť. Vycvičil som si na stráženie iných psov a tí ho "dostali". Dráždili ho v mojej neprítomnosti natoľko, že mu utrhlo srdce. Mal na nich, ale bol za mrežami.

Ziko bol frajer a bol si vedomý svojej sily. Bol to pán pes. Až pri jeho smrti som si uvedomil zúfalstvo ľudí, ktorí nechcú nič viac len spravodlivosť a tej sa im nedostáva. Volia radšej svoju smrť. Ja som z neho spravil zabijaka, pretože sa mi to hodilo. Videl som vidinu určitého zisku.

Pes nám bol daný na to, aby sme sa videli. Svojím sebectvom sme zničili toľké stvorenia. A svojou pýchou sme spôsobili okolo seba žiaľ. Ja osobne nepochybujem o Zikovej sile. Zachránil ma niekoľko krát, keď to bolo treba a určite by to robil i naďalej. Nestihol som ho spasiť, umrel.

Dnes už viem, že žiaden pes v mojej prítomnosti nebude agresívny. Ja to nepotrebujem. Naučil som sa v mojom živote rozličným spôsobom svojho boja o prežitie a vyhrávam na každej čiare. Zikova smrť mi otvorila oči. Bol to pes, ktorý bol bezvýznamný pre vás, ale pre mňa znamenal všetko."

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]