Pes v núdzi [ príbehy z útulku ]

Web: www.utulokdca.sk
Autor: Viliam Jaroš

Nemajte obavy otvoriť srdce i takýmto psíkom, či starším, alebo handicapovaným. Oni sa Vám odvďačia svojou láskou a oddanosťou akej sú schopní len oni. www.2-sanca.wz.cz

"Pred niekoľkými dňami som už bol nachystaný jazdiť, keď sa na naše mobily začala sypať jedna sms-ka za druhou. Všetky boli kvôli jednému nešťastníkovi v Ilave /na obrázkoch/. Tieto správy boli napísané v takom štýle, že by obmäkčili aj toho najzaťatejšieho človeka a prinútili by ho konať. Keďže sa sms-ky viac menej podobali ako vajce vajcu, vybral som pre vás len tie najzaujímavejšie:

Prosím vás v Ilave na strede sa pohybuje oranžový špic, vyhodený majiteľom, s násilne vytrhanými zubami, početnými poraneniami a popáleninami. Obyvatelia mesta vedia komu psík patrí. Prosím ak sa vám dá zobrať psíka do útulku. Ak by bol problém s jeho umiestnením, zabezpečila by som ho. Ozvite sa na číslo ...

Zachráňte psíka prosím! Je to šteniatko špica, veľmi utýrané, s vylámanými zubami od pôvodného majiteľa, vraj aby nehrýzol. Ak sa vám ho podarí odchytiť, ujmeme sa ho. Nám sa chytiť nedal, pretože od strachu je agresívny. Ozvite sa na číslo...

V meste pri mäsiarstve sa potuluje vyhladované šteňa špica. Je popálený, s neošetrenou srsťou. Má vytrhané zuby a pre okolie je nebezpečný, pretože napáda okoloidúcich ľudí. My mu nedokážeme pomôcť. Náklady s jeho odchytom sme ochotní uhradiť. Ďakujeme.

Keby sa jednalo o zatúlaného psa, bez tých hororových opisov, určite by som poňho nešiel a čakal kým by mi ho niekto priviezol. Tie sms-ky ma však tak rozčúlili, že som plný hnevu sadol do auta a vydal sa na cestu. Po ceste som splietal rôzne úvahy o majiteľovi psa a v kútiku duše dúfal, že sa mi nejakým spôsobom dostane do rúk. Zaparkoval som v spomínanej lokalite a hľadal šteňa v tak zúboženom stave. Pýtal som sa ľudí na chodníku a vošiel i do zmieneného mäsiarstva. Šteňa som však nikde nenašiel. Už som to chcel vzdať, keď som zbadal malé klbko v polepenej srsti na druhej strane hlavnej cesty smerom na Žilinu. Ležal bezprostredne na autobusovej zástavke medzi čakajúcimi ľuďmi.

Prebehol som cez cestu a prihovoril sa k tomu nešťastníkovi. Nebol dvakrát zhovorčivý, ale už keď som ho našiel, tak som sa ho rozhodol aj odchytiť. Len tak, holými rukami. Nevzal som si zo sebou ani rukavice, pretože som veril, že je to šteňa. Po niekoľkých minútach sa mi dal pohladiť, ale stále varovne vrčal a snažil sa na mňa ceriť zbytok zubov. Keď som videl ten zničený chrup, hneď mi bolo jasné o akého psa sa jedná.

Predo mnou ležal veľmi zanedbaný trpasličí špic v zúboženom stave. Ale nič, čo bolo napísané v tých sms-kách sa nezakladalo na pravde. Snáď len to, že je to špic. Nebol oranžový a nebolo to ani šteniatko. Psík môže mať vek od 10 rokov do nekonečna. Zuby nemal vytrhané, ale zdevastované paradentózou. Ak by sa naozaj našiel taký sadista, určite by psovi vytrhal tesáky a nie stoličky s hryzákmi. Fľaky holej kože pri neošetrenej srsti naozaj vzbudzovali dojem, že sa jedná o popáleninu, ale len do tej chvíle, kým som sa na problematické miesta nepozrel dôkladne. Bol to svrab.

Vraj sa ten psík túla v takomto stave už od zimy. Predavačka mäsiarstva ho vraj kŕmila, ináč by zomrel od hladu. Chcel som začať na nich kričať, prečo nekonali skôr, ale napokon som si to rozmyslel. Nehľadiac na možné poranenie som psíka schytil po bokoch na ruky, prebehol cez cestu a sadol do auta. Nestihol ani zareagovať, taký bol zmeravený od údivu. Prebral sa až v aute a začal štekať. Ale to už bol v bezpečí a ja tiež.

Psíka sme doma prezreli dôkladnejšie a potvrdili si doterajšie zistenia. Je to veľmi zanedbaný, blchavý, so svrabom na koži, starší psík, ktorý má starecké problémy so zrakom. Ja také psy volám trvalky. Trvalky preto, že zostanú u nás až do svojej prirodzenej smrti. Psík je už odčervený, zaočkovaný s čiastočne ošetrenou srsťou, ale keď sa mám priznať do databázy ho tak skoro nedám. V tom lepšom prípade sa moja svorka rozšíri o ďalšieho "nezbedníka". Je veľmi ťažko ošetrovateľný a nedôverčivý až do tej miery, že ho drží pri živote len jeho malá hmotnosť. Ak by to bol väčší psík, už by nebol. Nedovolil by som si ho niekomu ponúknuť. Čo sa týka spomínaných smsiek, ostalo len pri sľuboch.

Nikdy nepochopím ľudí, ktorí sa takto zachovajú k svojmu staručkému psovi. Je im ľúto zaplatiť za injekciu, alebo je im ľúto ho vôbec utratiť. Radšej ho vyhodia na ulicu s myšlienkou, že sa ho snáď niekto ešte ujme, alebo zahynie pod kolesami auta. Sú to tie typy milovníkov zvierat, ktorým je ľúto vziať na seba zodpovednosť za dôstojný koniec svojho "miláčika." Nie jeden raz ma takí milovníci oslovili, aby som sa ujal ich prestárleho, chorého psa, pretože oni nemajú to srdce, pretože im to svedomie nedovolí... Oni predsa nemajú to srdce ho uspať. Tak ho vyhodia v susednom meste a svedomie je čisté."

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]

pes1 pes2 pes3

© 2006 SickBoy & Anjeliček | Celkom návštev: | Stránky si prezerá:
Free Web Hosting