PULI [ charakteristika plemena ]
Pôvod:
Predkovia puliho sa dostali do východnej Európy zrejme počas sťahovania národov s kočovnými ázijskými pastiermi. Hoci jeho predkovia sa využívali pri priamej práci s ovcami počas celého stredoveku, plánovitý chov začal až roku 1910 zásluhou doktora Raitsisa, ktorý opísal a roztriedil všetky maďarské ovčiarske plemená.
Popis:
Stredne veľký pes obdĺžnikového formátu s čudnou povrazovitou srsťou, ktorá by mala siahať až na zem. Na rozdiel od väčšiny ostatných dlhosrstých plemien požaduje sa splstnatená srsť, avšak v navzájom oddelených šnúrach. Hlava pomerne malá, skrytá v chlpoch, podobne ako uši a oči. Chvost zakrútený nad chrbtom a tiež bohato osrstený. Farba: čierna (príp. s hrdzavohnedým nádychom), všetky odtiene sivej a bielej. Veľkosť: Psy 40-44 cm, suky 37-41 cm.
Charakteristika:
divé a energické psy, veľmi vytrvalé, vitálne, odolné voči nepriazni počasia. Exteriér začal v chove hrať úlohu až v ostatných desaťročiach, pričom sa stále kladie veľký dôraz na to, aby si psy zachovali príznačný temperament.
Využitie:
Ovčiarsky pes, dnes zväčša chovaný ako nezvyčajný spoločník a spoľahlivý strážca.
Zvláštne nároky:
Veľmi náročný na starostlivosť o srsti, ktorá navyše je celkom odlišná od väčšiny dlhosrstých plemien. Nerozčesáva sa, ale rozpletá a rozstriháva nožnicami. Udržať ju v absolútnej čistote je prakticky nemožné, aj preto je puli vhodnejší na trvalé chovanie vonku ako v byte.
Výskyt:
Okrem Maďarska vzácny, častejší iba v USA. V niekoľkých exemplároch sa vyskytuje aj u nás.
Možná zámena:
S veľmi vzácnym španielskym vodným psom (perro de aqua Espaňol, ktorý celkove pôsobí menej ušľachtilým a úhľadným dojmom, má kratšiu srsť, býva vyšší ( a môže byt aj hnedý alebo dvojfarebný. S komondorom, ktorý je výrazne vyšší a vždy biely.