NEMECKÝ PREPELIČIAR [ charakteristika plemena ]

Pôvod:

Stredne veľké psy typu španiela, zvané "vtáčie psy", sa na území dnešného Nemecka používali pri love pernatej zveri už v stredoveku. Na prelome 19. a 20. storočia sa z nich začali vydeľovať samostatné plemená: známejší nemecký dlhosrstý stavač a prepeličiar, ktorý vznikol prikrížením už stabilizovaných plemien španielov.

Popis:

Stredne veľký pes, medzi španielmi však najväčší. Hlava suchá, ňucháčová a lebečná partia približne rovnako dlhá, temeno ploché, malý stop, požaduje sa mierne hrbatý nos (chrbát nosa oblukovité prehnutý nahor). Oči stredne veľké, výrazné, mandľového tvaru, šikmé, tmavohnedé. Uši vysoko a zoširoka nasadené, zavesené, nie veľmi dlhé. Krk hrubý, ušľachtilý, stredne dlhý, bez laloka. Telo obdĺžnikového formátu, chrbát napriek tomu krátky a rovný, široký a svalnatý zadok. Hrudník oválny, dlhý, siahajúci po lakte. Nohy rovné, hrubé, rovnobežné. Chvost vysoko nasadený, rovno nesený, nikdy sa nedvíha nad líniu chrbta, kráti sa o tretinu až o polovicu dĺžky. Srsť nie je veľmi dlhá, hrubšia, ľahko zvlnená alebo hladká, na krku, na ušiach a na zadku často kučeravá. Farba tmavohnedá, červená aj strakatá hnedobiela, červeno-biela alebo pomarančovo-biela. Veľkosť: Kohútiková výška psov 40-50 cm, súk 40-45 cm, hmotnosť okolo 20 kg.

Charakteristika:

Veľmi pracovitý a energický poľovný pes všestranného využitia. Vie vraj sliediť ako španiele, ísť po stope ako farbiare, aportovať vtákov ako retrievery a vystavovať ako stavače.

Využitie:

Poľovný pes na prácu v lese a na vode, používaný predovšetkým pri love vtákov.

Zvláštne nároky:

Vhodný iba pre aktívnych horárov.

Výskyt:

Bežnejší iba v strednej Európe, najmä v Nemecku. Medzi našimi horármi pomerne obrúbený.

Možná zámena:

Oproti ostatným španielom je výrazne väčší, v porovnaní so stavačmi (aj s malým műnsterländským) zasa menší.

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]