POLSKÝ NÍŽINNÝ PASTIERSKY PES [ charakteristika plemena ]
Pôvod:
Potomok ázijských ovčiarskych psov typu tibetského teriéra, ktoré sa dostali do Európy v čase sťahovania národov s kočovnými kmeňmi z Ázie. S veľkými čriedami oviec pomáhali stredne veľké huňaté psy ľudom počas celého stredoveku, ale ozajstné plemeno sa z nich začalo formovať pomerne veľmi neskoro, až v dvadsiatych rokoch tohto storočia. Sľubné začiatky prerušila druhá svetová vojna, po ktorej sa začínalo prakticky odznova. Oficiálne bolo plemeno uznané až roku 1963.
Popis:
Stredne veľký ovčiarsky pes zavalitého vzhľadu. Hustá a dlhá srsť pokrýva celý povrch tela vrátane tváre a nôh. Veľmi krátky chvost alebo úplná jeho absencia, docielená väčšinou kupírovaním. Telo mierne obdĺžnikové, so stredne veľkou hlavou, veľkosťou úmernou telu. Priestorná, tzv. medvedia chôdza. Srsť dlhá, splývavá, pritom však drsná, s bohatou podsadou. Farba: Všetky farby aj škvrny; najčastejšia farba je sivá a sivobiela. Veľkosť: Psy v kohútiku 45-50 cm, suky 42-47 cm pri hmotnosti okolo 20 kg.
Charakteristika:
Ani príliš živý, ani extrémne pokojný pes, vyrovnaný a neagresívny. Priateľská, otvorená povaha, ľahká ovládateľnosť a rýchla prispôsobivosť. Je to aktívny, hravý, ale aj vytrvalý pes, vhodný na vidiek aj do mesta.
Využitie:
Ovčiarsky pes, dnes chovaný predovšetkým ako spoločník. Ideálny sprievodca pri pešej turistike aj pri cykloturistike, dobrý strážca.
Zvláštne nároky:
Jediným problémom pri tomto celkove nenáročnom a bezproblémovom psovi je iba srsť, ktorá vyžaduje každodennú starostlivosť.
Výskyt:
V Európe aj u nás bežné, hoci nie hromadne chované plemeno, ktoré napriek krátkemu času svojej oficiálnej existencie preniklo už aj do zámoria.
Možná zámena:
S bradatou kóliou, ktorá je výrazne väčšia a má dlhší chvost.