POLSKÝ NÍŽINNÝ PASTIERSKY PES [ charakteristika plemena ]

Pôvod:

Potomok ázijských ovčiarskych psov typu tibetského teriéra, ktoré sa dostali do Európy v čase sťahovania národov s kočovnými kmeňmi z Ázie. S veľkými čriedami oviec pomáhali stredne veľké huňaté psy ľudom počas celého stredoveku, ale ozajstné plemeno sa z nich začalo formovať pomerne veľmi neskoro, až v dvadsiatych rokoch tohto storočia. Sľubné začiatky prerušila druhá svetová vojna, po ktorej sa začínalo prakticky odznova. Oficiálne bolo plemeno uznané až roku 1963.

Popis:

Stredne veľký ovčiarsky pes zavalitého vzhľadu. Hustá a dlhá srsť pokrýva celý povrch tela vrátane tváre a nôh. Veľmi krátky chvost alebo úplná jeho absencia, docielená väčšinou kupírovaním. Telo mierne obdĺžnikové, so stredne veľkou hlavou, veľkosťou úmernou telu. Priestorná, tzv. medvedia chôdza. Srsť dlhá, splývavá, pritom však drsná, s bohatou podsadou. Farba: Všetky farby aj škvrny; najčastejšia farba je sivá a sivobiela. Veľkosť: Psy v kohútiku 45-50 cm, suky 42-47 cm pri hmotnosti okolo 20 kg.

Charakteristika:

Ani príliš živý, ani extrémne pokojný pes, vyrovnaný a neagresívny. Priateľská, otvorená povaha, ľahká ovládateľnosť a rýchla prispôsobivosť. Je to aktívny, hravý, ale aj vytrvalý pes, vhodný na vidiek aj do mesta.

Využitie:

Ovčiarsky pes, dnes chovaný predovšetkým ako spoločník. Ideálny sprievodca pri pešej turistike aj pri cykloturistike, dobrý strážca.

Zvláštne nároky:

Jediným problémom pri tomto celkove nenáročnom a bezproblémovom psovi je iba srsť, ktorá vyžaduje každodennú starostlivosť.

Výskyt:

V Európe aj u nás bežné, hoci nie hromadne chované plemeno, ktoré napriek krátkemu času svojej oficiálnej existencie preniklo už aj do zámoria.

Možná zámena:

S bradatou kóliou, ktorá je výrazne väčšia a má dlhší chvost.

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]

polský nížinný pastiersky pes1 polský nížinný pastiersky pes2 polský nížinný pastiersky pes3

© 2006 SickBoy & Anjeliček | Celkom návštev: | Stránky si prezerá:
Free Web Hosting