"Včerajší deň začal nešťastným a smutným oznámením jedného priateľa, že sa konečne odhodlal a ukončil život svojej štvornohej priateľke, s ktorou prežil neskonale veľa krásneho. Bola to sučka, ktorú zachránil a prijal do svojej rodiny z útulku pre opustených psov. Nebol to pes, ktorý sa narodil preto, aby bol šampiónom. Bol to obyčajný pes, ktorého hodnota spočívala len v tom, že bol milovaný úzkym okruhom ľudí. Takých psov je na svete milióny a iba nepatrné percento z nich aj zažije lásku. Tento psík však zmenil moje rozhodnutie, dať šancu prežiť inému psovi.

Pokračovanie dňa nebolo o nič veselšie. V neskorých večerných hodinách deň pred tým, priviezli do útulku šteniatko opustené úplne v inom meste / na obrázkoch/. Keď som šteňa prijímal, všimol som si, že je postihnuté na prednej ľavej labke. Hneď som si spomenul na starosti, ktoré sme mali s podobným prípadom v minulom roku. S veľkými problémami sa nám vtedy podarilo zaplatiť operáciu, ktorá sice nohu sfunkčnila, ale estetický výsledok bol takmer nulový.

Psík naďalej kríval. Veľmi ťažko sme ho umiestnili, pretože ľudí, ktorí sú ochotní prijať za svojho priateľa postihnutého psa je veľmi málo. Sám som bol v minulosti telesne postihnutý a verte alebo nie, veľa mojich známych so mnou prestalo komunikovať, pretože som už nebol tak atraktívny a "užitočný" pre ich spoločnosť.

Keby to bolo v iný deň a ja som nebol následne poznačený priateľovou stratou jeho vernej Saby, tak by som snáď ani nezaváhal a šteniatko dal uspať. Pri pohľade na to chúďa som si však predstavil, aká by asi mohla byť v dospelosti. Pomyslel som na Sabu a moje rozhodnutie o utratení sa rozplynulo. Napokon sme sa rozhodli, že necháme to šteniatko žiť a našetríme peniaze na jeho operáciu. Naše rozhodnutie bolo sprevádzané s veľkými pochybnosťami o jeho skorom umiestnení do novej rodiny.

Na základe svojich skúseností s Tulom som predpokladal, že to bude niekoľko mesiacov, ak nie rokov. Vzhľadom k tomu, že bolo hendikepované, som ho proti všetkým zvyklostiam dal hneď do databázy na našej webovej stránke. Nezvyknem zverejňovať fotografie psov v prvé dni po prijatí, ale toto bol výnimočný prípad. Chcel som dať tomu šteniatku šancu na adopciu od prvej chvíle strávenej u nás.

Je to priam neuveriteľné, ale po niekoľkých hodinách sa nám ozvala jedna slečna a prejavila záujem o Ninu. Vraj ju videla v našej databáze a rozhodnutie na seba nenechalo dlho čakať. Hneď si ho zamilovala, vzala na ruky a už sa od seba nevzdialili. Tak tomu sa hovorí takmer zázrak.

Od nepamäti bol pes iba "nástrojom" na uľahčenie života ľudského pokolenia. Pohľad na ľudí, ktorí sa netajili svojou láskou ku psovi v minulosti bol prinajlepšom zhovievavý. Presne tak sa teraz pozerá na ľudí, ktorí sa odhodlali zachraňovať psov z útulkov a nevadí im, že psík je postihnutý. Ale poviem vám, ten pocit, ktorý som dnes zažil, stál za to aby som naďalej vydržal a pokračoval v započatom diele."

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]