KUVAS [ charakteristika plemena ]

Pôvod:

Jeho predchodcami boli psy typu tibetskej dogy a patrili nomádskym pastierom. Tí v čase sťahovania národov prechádzali z Ázie do Európy a časť z nich sa niekedy v 10. storočí zastavila na území dnešného Maďarska. Iní išli ďalej, preto podobné biele pastierske psy nájdeme po celej Európe. Moderný chov začína od začiatku tohto storočia, keď vyšiel prvý štandard.

Popis:

Veľký biely pastiersky pes obdĺžnikového telesného rámca. Hlava mocná, ale ušľachtilá, s okrúhlou lebečnou dutinou. Ňucháčová partia široká, dlhá a mocná, postupne sa zužujúca, no nie špicatá. Oči šikmé, mandľové, tmavohnedé. Uši vysoko nasadené, zavesené, hore trochu odstávajúce, dolu priliehajúce k hlave. Krk stredne dlhý, svalnatý, bez laloka. Telo s veľmi hlbokým, z bokov splošteným hrudníkom, chrbát stredne dlhý, zadok strmý, brucho mierne vtiahnuté. Nohy dlhé, svalnaté, zadné strmé. Chvost nízko nasadený, siaha po priehlavkový kĺb, na konci zahnutý. Srsť mierne zvlnená, stredne dlhá, na krku tvorí golier, iba na hlave, na ušiach a na predných stranách nôh a na labách kratšia. Farba biela, príp. ako slonová kosť. Veľkosť: Kohútiková výška psov 71-75 cm, súk 66-70 cm, hmotnosť 40-52, resp. 30-42 kg.

Charakteristika:

Mocný, neohrozený a neústupný pes. K cudzím ľudom veľmi nedôverčivý, tvrdo bráni zverené územie, pánovi je však oddaný. Odolný, otužilý, veľmi vytrvalý.

Využitie:

Pôvodne strážca ovčích čried, teraz spoľahlivý strážca čohokoľvek.

Zvláštne nároky:

Mal by byť umiestnený celoročne vonku na čo najväčšom pozemku. Nie je vhodný do miest.

Výskyt:

U nás sa nevyskytuje, ale v svojej maďarskej domovine je obľúbený a aj dnes slúži v svojom pôvodnom poslaní.

Možná zámena:

Od veľmi podobného, u nás oveľa bežnejšieho slovenského čuvača sa odlišuje viac zvlnenou srstou a je o čosi väčší. To isté platí aj o podhalanskom pastierskom psovi.

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]