Nemajte obavy otvoriť srdce i takýmto psíkom, či starším, alebo handicapovaným. Oni sa Vám odvďačia svojou láskou a oddanosťou akej sú schopní len oni. www.2-sanca.wz.cz

"Žiadne zachránené zviera sa nevie pobiť o druhú šancu tak ako hendikepované. Psy v takýchto prípadoch majú menšie, alebo väčšie zlomeniny a vonkajšie zranenia, ktoré na nich zanechajú trvalé následky rozličného charakteru. Ja chcem písať o zvieratách, ktorých hendikep je nezvratný, neliečiteľný a spôsobuje tomu ktorému zvieraťu menšie alebo väčšie problémy, s ktorými sa však vedia vyrovnať.

Bolo ich niekoľko desiatok. Pri ich pozorovaní som pochopil tú silu a vôľu žiť. Priznám sa až Bernie /obrázok č. 1/ mi otvoril oči a ja som začal sledovať spôsob života a komunikácie týchto zvierat s okolím. Od tohto momentu som sa začal učiť a prestal vnímať choré zvieratá ako príťaž. Pri Berniem som pochopil veľmi veľa zo života hendikepovaných zvierat.

Bernie mal postihnutý zrak, ale len málokto kto o tom nevedel si to aj všimol. Bol veľmi atraktívny a páčil sa záujemcom o adopciu. Všetko však len do chvíle kým som ich neupozornil, že je slepý. Skúšal som ho prípadným záujemcom dať aj na prechádzku aby sa "oťukali". Je zaujímavé, že mi ho vracali s vedomím, že je to veľmi dobrý a vychovaný pes. Boli odhodlaní si ho vziať. Keď som však vyslovil otrepanú formulku o jeho slepote, záujem pominul.

Druhý prípad je Blška. Je to také malé krivkajúco pochodujúce srdiečko. Viac je na rukách ako na svojich labilných nožičkách. Záujem o ňu je veľký. Vždy som sa snažil hneď oboznámiť prípadného záujemcu o adopciu, že je to môj pes. Už to nerobím. Ak niekto prejaví o ňu záujem, jednoducho ju pustím na zem a viem, že nemusím nič vysvetľovať.

Blška je hendikepovaná a má problémy s pohybom. Žiarivé oči sa v tom momente zmenia buď na ľútosť, alebo hnus. Ja by som ju však nedal za nič na svete. Ono treba naozaj skúsiť žiť s takým zvieratkom, aby ste pochopili o čom to vlastne je. Tá vďaka a oddanosť sa nedá merať žiadnymi mierami. Je neodmeratelná.

Najviac to pociťujem od malej Pusinky /obrázok č. 2 a 3/. Už som o nej kedysi niečo napísal. Prišla k nám aj so svojim bračekom, žiaľ ten to neprežil. Pusinke chýba jedno očko, ale vôbec to nepociťuje. Je naozaj rozkošná. Je to taký malý poklad. Bola by ideálna na canisterapiu, pretože nesmierne miluje ľudí. Hrôza pomyslieť keby jej majiteľka nemala srdce a dala ju utratiť. Môj život by bol veľmi ochudobnený. Škoda, že sa takého šťastia nedožil Pusík. Ale na druhej strane bol by sa asi zbytočne trápil."

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]