BEDLINGTONSKÝ TERIÉR [ charakteristika plemena ]

Pôvod:

Najmenej dvesto rokov staré plemeno pochádza zo severného Anglicka, kde ho chovali najmä baníci. Prv bolo toto plemeno podstatne menej ušľachtilé a používalo sa pri love králikov, líšok, jazvecov, ale aj pri love vydier. Dnešná podoba sa vykryštalizovala koncom 19. storočia a je výsledkom šľachtenia a kríženia s vipetom a otterhoundom.

Popis:

Menší, veľmi elegantný pes bez akýchkoľvek známok hrubosti. Dlhá, úzka zaokrúhlená hlava s chochol(kom, bez viditeľného stopu. Malé trojuholníkové oči. Dlhšie, nízko nasadené ovísajúce uši so strapcom na konci. Krk dlhý. Telo mierne obdĺžnikové, pružné, svalnaté. Chrbát prirodzene vyklenutý. Chvost primerane dlhý, pri koreni hrubý, postupne sa zužujúci a elegantne prehnutý. Srsť charakteristickej štruktúry, hustá, kúdeľovitá, odstávajúca. Farba modrá, pečeňovohnedá alebo piesková, s trieslovými fľakmi alebo bez nich. Veľkosť okolo 40 cm, hmotnosť 8-10 kg.

Charakteristika:

Napriek útlemu zjavu pravý teriér: temperamentný, aktívny, dokonca ostrý, neprestajne v ňom driemu poľovné inštinkty. Pánovi veľmi oddaný, prítulný a maznavý. Ľahko sa učí a na rozdiel od mnohých svojich príbuzných nevyhľadáva konflikty s ostatnými psami.

Využitie:

Kedysi poľovný, dnes už iba spoločenský pes (hoci prednedávnom robené pokusy o znovuvyužitie bedlingtona v poľovníckej praxi dopadli úspešne).

Zvláštne nároky:

Približne každé tri mesiace treba upraviť srsť strihaním. Ak ju navyše pravidelne prečesávame, pes prakticky vôbec nestráca chlpy.

Výskyt:

Menej často chované plemeno, hoci jeho chov u nás má svoju tradíciu.

Možná zámena:

Nepravdepodobná, azda s pudlom, od ktorého sa líši oblúkovitým chrbtom aj celkovou stavbou tela.

Obrázky [ viac fotiek v galérii... ]